"V roku 2019 podiel výdavkov na bývanie z celkových spotrebných výdavkov predstavoval 24 %," uviedla analytička spoločnosti Eva Sadovská s tým, že priemer krajín EÚ bol vlani na úrovni 19 %. "Nižšie
úrovne ukazovateľa dosiahli všetci naši susedia z V4. V prípade
Maďarska bol podiel 15 %, v Poľsku 17 % a v Českej republike 21 %," dodala analytička.
V porovnaní s ročnými nákladmi na bývanie v rámci V4 takisto Slovensko viedlo (2680 eur).
"V Maďarsku na obyvateľa pripadala suma 1316 eur, v Poľsku 1608 eur.
Najbližšie k úrovni SR má Česká republika s 2557 eurami na obyvateľa,"
vyčíslila Sadovská. Pre porovnanie však dodala, že najvyššie ročné
výdavky na bývanie mali vlani napríklad obyvatelia Fínska, Dánska
a Luxemburska (od 6200 do 8200 eur), naopak, najmenej za bývanie ročne
zaplatili Bulhari (necelých 1100 eur).
Slovensko však v rámci EÚ patrí medzi lacnejšie krajiny, čo sa týka cien
položiek bývania. Ceny položiek a služieb súvisiacich s bývaním
(napríklad energie, nájomné, údržba a oprava) sú v EÚ v priemere o 31 %
vyššie ako na Slovensku. V rámci V4 je ale cenová hladina bývania na
Slovensku stále najvyššia. "Oproti Slovensku sú výdavky súvisiace s bývaním v Poľsku nižšie o 47 %, v Maďarsku o 38 % a v Česku o sedem percent," vyčíslila analytička.
"Slovensko zároveň počas prvej polovice roka 2020 zaznamenalo 3. najrýchlejší rast cien v oblasti bývania v rámci ekonomík EÚ,"
poznamenala Sadovská. Za nájomné, údržbu a opravu, elektrinu, teplo,
dodávku vody a za zber komunálneho odpadu si Slováci podľa štatistík
v priemere priplatili o 3,7 % viac ako vlani. "Najvýraznejšie zvyšovanie cien nastalo pri zbere odpadu, a to o vyše 14 %," skonkretizovala analytička. Práve pri tejto položke očakáva Sadovská ďalší nárast.